Magľajz

Lebo človek bez problémov by bol ako prírodná anomália. Sú taký, ktorý navonok neprejavujú, že ich niečo trápi, alebo považujú ich problémy za malichernosti, či nie až tak dôležité. Sú aj taký, ktorý na svete vidia iba problémy, svoje, iných, to už im je poväčšine jedno.
Vždy sa tiež nájde téma, o ktorej sa dá diskutovať. Ja, aj napriek tomu, že nejaké problémy mám, no ľudí, ktorý o nich vedia je tak zanedbateľne málo, že ich je vlastne nepodstatné riešiť.

No, ale teraz k tomu, čo som chcela napísať. Ľudia, ktorý zaryto tvrdia, že ich nikto na svete nechápe ( ja si myslím, že ma niekto chápe, aj keď ich tiež nie je veľa, ale sú a to je dležité).
Mňa dokáže zabiť, keď moja kamarátka zahlási, že ju nechápem. A to o nej pritom viem toľko, že by to už nikomu dácno privodilo srdcový infarkt.
To vedie k dialógom typu:

,,A, načo ti to budem hovoriť, aj tak to nechápeš!"
,,Ja to nechápem?"
,,Hej"
,,Ja ťa nechápem?"
,,No nie ale..."
,,Tak ja ťa nechápem, zato ty ma chápeš dokonale."

A podobne, možno si myslíte, že reagujem príliš unáhlene a nechám sa nahnevať len kvôli pár slovám. Možno tak konám preto, že už odmala mi do hlavy vtĺkali, že ja nič nechápem, chápať nebudem a nikdy som ani nechápala, že som len malé decko a keď raz vyrastiem, potom sa môžme porozprávať.
Možno to bude tým, že som to jednoducho ja, aj napriek tomu, čo všetci tvrdia, niesom až taká flegmatická, ako sa zdá.
A možno musím vážne len vyrásť.

Tiež som pochopila, že človek, pokiaľ je aj k iným dobrý, neplatí sa mu to. Iný povedia, ďakujem, pomohla si mi. Nie žeby som niečo za to chcela, ale ostatný (v niektorých prípadoch aj tý, ktorým som pomohla) ostávajú voči mne stále v istom zmysle krutý. Z toho plinie ponaučenie, medzi vlkmi môže prežiť iba silný vlk.

Prečo si myslím, že niesom z tohto sveta...no jednoducho, je to niečo ako keď ráno vstanete a ste presvedčený o tom, že sa stane niečo zlé. Niečo ako predtucha, nakoľko pravdivá, neviem...

Ale písala som, tento článok nemá za úlohu niečo objasnovať, dokopy nemá ani hlavu ani pätu, jednoducho, niekde sa človek vyrozprávať musí.