Mám mnoho možností, no všetky vedú opačným smerom, ako by som chcela ísť. Toľko príležitostí a všetky ostanú nevyužité zo strachu. Toľko vedomostí, ktoré len tak prepadnú do tmy namiesto toho, aby som ich využila. Zdroje neobmedzenej sily sa nachádzajú všade okolo a ja ich pritom míňam. Nechávam ich na mieste nech mi dajú pokoj. Nech mi dá pokoj každý. Viete čo je potreba byť sám? Nastáva presne vtedy keď máte zlý pocit, či už sama zo seba alebo z iných ľudí. A vtedy chcete byť sami. No v skutočnosti vtedy pomáhajú iba ľudia. Ale ktorý pomôžu mne? Tí, na ktorých sa hnevám? Alebo tí druhý, ktorý ani nevedia čo mi je?
A je to moja chyba, celý tento život je moja chyba. Jeden veľký labyrint v ktorom je len jediný východ. A tým východom je smrť. Moja smrť.
Bojím sa. Nie smrti, aj keď predčasne by mi asi spôsobila veľký smútok. Už len kvôli ľuďom, na ktorých mi záleží, aj keď si to možno ani neuvedomujú. Koľko vecí by som im chcela povedať. Tak mnoho. Ale nemôžem, lebo sa bojím.
Môj strach mi bráni rozprávať, pozrieť sa im do očí a naozaj povedať čo by som chcela. To čo by možno aj oni chceli vedieť. Ale tá zábrana je príliš veľká.
Sklamanie, ktoré som zažila bolo príliš veľké na to, aby som sa niekomu otvorila. Príliš citeľné aby som uverila len slovám. Príliš dlhé a bolestné, aby som odpustila. Nemôžem zabudnúť.
Nebol to čin. Bolo to celé ľudstvo, ktoré ma prinútilo báť sa samej seba. Snívať o tom, aké pekné by bolo žiť v nevedomosti. Veriť všetkému a pritom nič nevedieť.
Bojím sa, že ma niekto pochopí. Že uvidí celú pravdu o tom, kto som. Nie zlú stránku. Nie dobrú stránku. Ale to, čo je medzi tým. To čo si väčšina ľudí nevšíma a neprikladá tomu žiadnu dôležitosť. Ale práve to som ja. Ani dobrá, ani zlá. Proste ja.
Ak by to niekto pochopil zmizne všetko to, čoho som sa bála. Po tom vlastne túžim nie? Byť pochopená. O to sa každý snaží.
To som vždy tvrdila. No až teraz si uvedomujem, že to tak nie je. Práve naopak. Chcem ostať sama, ako posledný vojak, ktorý sa musí dostať cez tri nepriateľské línie, aby zistil, že celé jeho vojsko bolo rozprášené a neostal nikto. Len ja sama budem znášať to, čo mi život nadelí. Bez toho, aby ma niekto mohol zničiť.
V jednote je sila. V jednotnosti našich duši je jej oveľa viac ako v sile. V mojom vnútri je jej málo. Aj napriek tomu chcem ostať sama. Nechcem zneužívať to, čo mi ponúkajú iný. Neviem sa ovládať.
Je lepšie keď ostanem sama...a život si ma aj tak nájde.
A smrť tiež.
Komentáre