Magľajz

Verili by ste tomu, koľko dokáže mať taký dospievajúci chalan problémov z láskou? Možno sa to nezdá a kopec ľudí si myslí, že precitlivelosť a všeobecné prepadanie problémov sa týka hlavne pubertálnych dievčat, no a ako všetci vieme, silnejšie pohlavi prepadá skôr návikovejším látkam. No a všetci vieme, že sú aj výnimky.
Včera napríklad som sa rozprávala s mojím kamarátom ,zo susednej repbuliky českej. Niejakým neznámim spôsobom sme sa dostali až na tému láska a ako sa nám dvom nedarí vo vzťahoch.
Vyrozprával mi o jeho 4 pokusoch a o tom, že ho doteraz takmer všetky k smrti nenávidia(no holt trocha ukecaný je).Tiez mi pohovoril o tom, aký je z toho nešťastný a ja ako dobrá duša (no viacmenej) som ho začala utešovať. Urobili sme si taký nostalgický spomienkový večer, rozprávajúc o tom, čo všetko nás za nešťastia postretlo. Potom ma požiadal o moju fotku, kedže ,ako mi povedal, tú čo som mu už dávala, niekde stratil. Tak som mu ju poslal, so slovami ako sa patrí, nech sa neľaká (ja fakt nesom tá z najkrajších). Následne som ho požiadala o jeho fotku, no on s podobnými slovami odvetil, že nemá a keby som ho videla, tak už sa s ním nerozprávam. Pretože aj tie čo mu dali zbohom, na to určite mali nejaký dôvod.
No a vtedy prišla osudná veta, moja osudná veta. Vraj, ja ho zatiaľ nemám dôvod nenávidieť lebo o moje srdce nepokúša.
Nasledovala chvíľa odmlky a potom odpoveď, prečo nie.
Nasledovalo spletité vysvetľovanie rozdielu vzdialenosti a podobne. A popritom blbý pocit, že som zas niečo pokazila.
A všetko to muselo prebiehať pomaly a uvažlivo, kedže som mu nechcela ublížiť, predsalen mal za sebou ťažký deň.
Aj keď som to tu možno príliš dobre nevykreslila, myslím, že som to pochopila celkom dobre.
No je normálne podľa vás keď sa človek len snaží pomôcť a hneď sa z toho vykĺbe niečo také? Alebo žeby to fakt bola moja chyba?
Jednoducho, život je pestrý a nikdy nevieme, čo môže každým dňom priniesť.